Čo sa v kapitole dozviete?

• Aké protizápalové účinky text pripisuje liečebnému hladovaniu?
• Ako pozitívne pôsobí pôst na imunitný systém, monocyty, makrofágy a fagocytózu?
• Ako ochraňuje hladovanie Váš mozog a pomáha kognitívnym funkciám?
• Aké sú profylaktické účinky hladovania?
• Čo text tvrdí o ochrane pred žiarením a environmentálnymi faktormi?
• Ako sa podľa textu hladovanie spája s omladením, autofágiou a mitochondriami?
• Ako často sa postiť aby sme sa čo najviac očistili a aktivovali samoliečiace procesy?
• Ako text popisuje vzťah hladovania, mozgu, mitochondrií a mentálnej energie?
• Aké 4 doplnkové zásady program odporúča?

Koniec starnutia – prečo starneme a ako to vieme ovplyvniť ?

Starnutie sa na prvý pohľad javí ako nevyhnutný proces. Čo ak však mnohé z toho, čomu sme sa o starnutí naučili veriť, nie je celkom správne?

Dr. David Sinclair, popredný svetový odborník na genetiku a dlhovekosť, vo svojej knihe Prečo starneme a prečo už nemusíme tvrdí, že starnutie je choroba, ktorú možno liečiť. Jeho dielo ponúka nový pohľad na hranice vedeckého poznania a prináša množstvo prekvapivých zistení, z ktorých mnohé vychádzajú z jeho vlastného laboratória na Harvarde. Ukazuje, že starnutie možno spomaliť a v budúcnosti možno aj čiastočne zvrátiť.

Kľúčom má byť aktivácia génov vitality, ktoré sú súčasťou starobylého genetického obvodu prežitia. Práve ten je spájaný so starnutím, ale zároveň aj s jeho možným ovplyvnením. Nedávne experimenty naznačujú, že v blízkej budúcnosti sa možno nebudeme len cítiť mladší, ale skutočne aj omladiť.

Jeho práca posunula vnímanie starnutia z „nevyhnutného prírodného procesu“ na ochorenie, ktoré sa dá spomaliť, zastaviť alebo dokonca zvrátiť.

1. Informačná teória starnutia (Information Theory of Aging)

Prof. Sinclair priniesol kľúčovú teóriu, že starnutie nie je spôsobené primárne hromadením poškodení DNA (ako sa verilo v minulosti), ale stratou epigenetickej informácie.

Analógia s CD diskom: DNA predstavuje digitálnu informáciu vyrytú na CD (akýsi hardvér). Epigenóm sú inštrukcie, ktoré určujú, ako sa táto informácia číta (softvér). Postupom času sa CD poškriabe – epigenetické markery sa posunú, bunky strácajú svoju identitu a začínajú zlyhávať.

Zvrátenie starnutia: Jeho laboratóriu sa podarilo dokázať, že bunky si uchovávajú záložnú kópiu mladého epigenómu. Pomocou obnovenia epigenetickej informácie (využitím Yamanaka faktorov) dokázali napríklad vrátiť zrak starým a slepým myšiam tým, že omladili ich zrakové nervy.

2. Kľúčové molekuly a longevitačné dráhy

Prof. Sinclair vo svojom výskume popisuje tri hlavné enzymatické dráhy, ktoré reagujú na dostatok a nedostatok živín:

Sirtuíny (SIRT1 – SIRT7): Enzymatická rodina „ochrancov DNA“, ktoré opravujú poškodenia, regulujú zápal a metabolizmus. Na svoju funkciu nevyhnutne potrebujú molekulu NAD+.

mTOR: Dráha, ktorá riadi rast buniek a syntézu bielkovín. Keď je jej aktivita nízka (napr. pri pôste), spúšťa sa autofágia (čistenie poškodených buniek).

AMPK: Energetický senzor bunky. Keď je hladina bunkovej energie nízka, AMPK stimuluje tvorbu mitochondrií a zvyšuje inzulínovú citlivosť.

3. Látky a molekuly spájané s prof. Sinclairom

NAD+ prekurzory (NMN a NR): S vekom hladina NAD+ v tele dramaticky klesá (v 50-ke máme približne polovicu oproti mladosti). Sinclair popularizoval užívanie NMN (Nikotínamid mononukleotid) na obnovu hladín NAD+, čo aktivuje sirtuíny.

Resveratrol: Polyfenol nachádzajúci sa v šupkách červeného hrozna. Sinclair ho identifikoval ako aktivátor SIRT1 (často odporúča užívať ho s trochou tuku, napr. jogurtom alebo olivovým olejom, kvôli vstrebateľnosti).

Rapa-mycín: Látky skúmané na selektívne odstraňovanie „senescentných“ (starnúcich/zombie) buniek z tela.

4. Návyky pre dlhovekosť podľa prof. Sinclaira

Prof. Sinclair zdôrazňuje, že genetika tvorí len malú časť dlhovekosti – drvivú väčšinu máme vo vlastných rukách cez životný štýl:

Pravidelný pôst alebo Prerušovaný pôst (Intermittent Fasting): Stravovanie v časovom okne (napr. 16/8 alebo 1 jedlo denne). Pôst aktivuje obranné mechanizmy tela.

Rastlinná strava: Zníženie príjmu živočíšnych bielkovín (najmä aminokyselín ako leucín) pomáha tlmiť dráhu mTOR.

Pravidelný pohyb: Chôdza, beh, intervalový tréning a akákoľvek forma fyzickej aktivity Tepelný stres (Sauna a chlad): Vystavenie sa chladu (studená sprcha) a teplu (saunovanie) aktivuje hormézu – pozitívny stres, ktorý zapína opravné biologické dráhy.

Kvalitný spánok a redukcia stresu: Nízka hladina chronického kortizolu.

Zároveň vo svojej knihe ukazuje, že aj jednoduché zmeny životného štýlu môžu pomôcť žiť dlhšie, mladšie a zdravšie. Zároveň ponúka návod, ako prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastné zdravie, a prináša odvážnu víziu budúcnosti ľudstva. Väčšina procesov, postupov a odporúčaní opísaných v jeho knihe je zároveň súčasťou tohto komplexného vzdelávacieho programu.

PROTIZÁPALOVÝ ÚČINOK

Vezmite si tento príklad: inteligentná, milá, kvety milujúca žena v domácnosti sa starostlivo stará o svoje rastliny, starostlivo ich zalieva, ale raz týždenne dbá na to, aby boli suché, a nezalieva ich. A kvety na tento deň zosilnejú, choré – zotavia sa a najrôznejší škodcovia nemôžu bez vody existovať. Mikroorganizmy, mikróby a vírusy sa môžu množiť len v dostatočnom vodnom prostredí. Nedostatok vody škodí zápalom. Telo v takýchto nepriaznivých podmienkach nedovolí hromadenie patologickej tekutiny (edém), ktorú by mohlo využiť pre svoje fyziologické potreby. Preto je suchý terapeutický pôst účinný pri ochoreniach, ako sú cysty na vaječníkoch, endometrióza a hernia disku v chrbtici, v patogenéze ktorých je tento mechanizmus prítomný. Pri dehydratácii sa začína tvrdý boj o vodu medzi bunkami a patogénnymi mikroorganizmami.

V procese liečebného hladovania dokáže telo nielen syntetizovať endogénnu vodu v potrebnom množstve, ale aj absorbovať vodu cez kožu, t. j. nepracuje vylučovaním, ale vstrebávaním. Zdravé, silné bunky dostávajú dodatočnú energiu a vodu, zatiaľ čo choré, poškodené bunky, zmenené vírusy a baktérie nemôžu. Podľa moderných vedeckých výskumov môže byť príčina niektorých žalúdočných vredov a črevných ochorení infekčná, čo vysvetľuje silný liečebný účinok terapeutického pôstu pri tejto patológii. Preto sa odporúča držať suchý pôst v prírode, najlepšie v horskej oblasti, v blízkosti riek, mora alebo vodopádov. Glukokortikoidy a pohlavné hormóny sú zo 70 % viazané na krvné albumínové transportéry a len 30 % ich cirkuluje v krvi vo voľnom stave. Počas suchého hladovania sa transportné albumíny rozkladajú a ich aminokyseliny sa využívajú pre potreby organizmu, predovšetkým mozgu a kardiovaskulárneho systému.

Tým sa uvoľňuje obrovské množstvo hormónov, ktoré voľne cirkulujú v krvi, čo vysvetľuje dobrý účinok pri liečbe bronchiálnej astmy. Glukokortikoidné hormóny sú najsilnejšou protizápalovou látkou v tele. Pôsobenie voľných foriem glukokortikoidov je ďalším silným mechanizmom liečebného hladovania pri zápalových a autoimunitných ochoreniach, ako je napríklad reumatoidná artritída. Počas suchého liečebného pôstu sa v texte uvádza, že sa odpadové látky spracúvajú intenzívnejšie; metaforicky povedané, bunka pri nedostatku vody zapája vnútorné adaptačné mechanizmy. Je to akási extrémna expresná metóda, ako sa zbaviť všetkého, čo je nepotrebné, ťažké a bolestivé. Každá bunka sa dočasne premení na minipalivo, mini reaktor – dochádza k mohutnej očiste a v dôsledku toho k zvýšeniu telesnej teploty. Takýto stav zažívajú praktizujúci suchého liečebného pôstu ako vnútorné teplo, „oheň„ alebo chlad.

Dôležité je poznamenať, že samotná teplota je významným faktorom ochranných reakcií. Keď je zvýšená, urýchľujú sa všetky metabolické procesy v tele, takže sa rýchlejšie odstraňujú choroboplodné exotoxíny a endotoxíny, podľa textu sa môže ovplyvňovať rast niektorých patologických procesov, no tieto tvrdenia si vyžadujú odborné overenie. Interferón sa vylučuje aktívnejšie, čo umožňuje telu bojovať proti vírusom. Aktívnejšie sa vytvárajú protilátky, ktoré chránia pred chorobami. Zvyšuje sa fagocytárna a baktericídna aktivita cytotoxických neutrofilov a zvyšuje sa účinok lymfocytov. Jedna z najdôležitejších buniek, T-lymfocyt, pracuje najlepšie pri vysokej teplote. Na začiatku 20. storočia sa pacienti umiestňovali do vyhrievaných boxov na liečbu syfilisu a niektorých foriem chronickej artritídy. Je známe, že zvieratá aj malé deti odmietajú potravu, keď majú horúčku.

Nechutenstvo (anorexia) je pomerne častým príznakom pri rôznych infekčných ochoreniach, ale jeho pôvod a význam stále nie sú úplne jasné. Vedci zo San Mateo Medical Center (San Mateo, USA) vyslovili predpoklad, že anorexia je obranný mechanizmus, ktorý pretrváva v evolúcii od praveku. Zdržiavanie sa jedla a vody posilňuje činnosť imunitných buniek T helper 2 (Th2), ktoré sú dôležité najmä v boji proti baktériám a vírusom. V reakcii na zvýšenie telesnej teploty telo spomaľuje rast mikroorganizmov. Imunitný systém ľahšie sleduje a vylučuje všetko cudzie. Ak sa do tela nedostáva žiadna potrava a „mŕtva„, ťažká voda, krv je prakticky bez škodlivých látok a opakovane prechádza filtračnými prvkami, je takmer dokonale čistá. Krvná plazma sa stáva čírou ako sklo, všetko sa dostáva do harmónie, vrátane faktorov zrážania.

Suchý terapeutický pôst v tomto ohľade čistí krv dokonalejšie ako hemodialýza. Všetky procesy v našom tele, ktoré súvisia s obehovým systémom, preto prebiehajú takmer dokonale.

Imunostimulačný účinok

Imunitný systém dokáže veľmi účinne spustiť sériu zložitých chemických reakcií, keď do tela prenikne cudzie teleso – či už vírus alebo iná infekcia. Vtedy sa pustí do jeho hľadania a neutralizácie. V našom tele sa nachádza celý systém buniek podobných amébam so zložitým vnímaním nazývané fagocytujúce mononukleá. Tu je podrobnejší popis fagocytujúcich mononukleárnych buniek, ako sú monocyty a makrofágy:

Monocyty

Monocyty sú veľké biele krvinky, ktoré cirkulujú v krvi. Počas infekcie alebo zápalu migrujú z krvi do tkanív, kde sa diferencujú na makrofágy. Monocyty sú majstrami premien. Sú najväčšími bielymi krvinkami. V krvi plávajú ako monocyty a tvoria 3 – 8 % z celkového počtu bielych krviniek. Po prechode do tkanív sa však menia na makrofágy a plazmatické bunky. Všetky tri formy monocytov patria k “upratovačom” v našom organizme. Upratujú “bojisko” po bitke medzi mikroorganizmami a leukocytmi.

Ak sa samotný počet monocytov v našej krvi zvýši, obyčajne tomu nepripisujeme nejakú špeciálnu pozornosť. Trvalé zvýšenie (môže signalizovať chronický zápal. Zvýšený počet monocytov sa objavuje tiež pri strese, odumretí tkaniva či sarkoidóze. Niektoré štúdie poukazujú na súvislosť zvýšeného počtu niektorých monocytov a aterosklerózy. Ak máte monocytov málo, nemajte obavy. Tomuto javu sa nepripisuje žiaden význam, pokiaľ nie sú znížené aj počty iných druhov bielych krviniek.

Makrofágy

Makrofágy sú diferencované monocyty, ktoré sa nachádzajú v tkanivách a sú schopné fagocytózy, čo znamená, že dokážu pohlcovať a ničiť mikroorganizmy a bunkové zvyšky. Makrofágy (z gréckeho „veľký jedák„) sú skupinou bielych krviniek, ktorých primárnou úlohou je pohlcovať a odstraňovať z tela bunkové zvyšky, baktérie, rakovinové bunky a všetky cudzie telesá, ktoré na svojom povrchu nenesú správne proteínové molekuly. Tieto veľké, améboidne sa pohybujúce bunky sa nachádzajú prakticky vo všetkých tkanivách, kde sa ich špecializované podskupiny nazývajú histiocyty, Kupfferove bunky, alveolárne makrofágy, mikroglie a podobne. Hrajú dôležitú úlohu v vrodenom imunitnom systéme a v získanom imunitnom systéme pomáhajú naštartovať obranné mechanizmy, napríklad prezentáciou antigénov T-lymfocytom.

Ľudské makrofágy majú priemer asi 21 mikrometrov a vznikajú z monocytov, ktoré migrujú z krvného obehu do tkanív. Makrofágy boli objavené ruským vedcom I. I. Mečnikovom v roku 1884.

Makrofágy sú veľmi dobre špecializované na fagocytózu, čo znamená, že dokážu odstrániť zničené a mŕtve bunky, ako aj zvyšky po nich. Keď makrofág pohlcuje cudzie teleso (baktériu, fragment bunky), obklopí ho svojou bunkovou membránou a vytvorí fagozóm.

Zložitá úloha makrofágov

Makrofágy sa delia do dvoch skupín s opačnými úlohami: M1 makrofágy stimulujú obranu a spúšťajú zápalové procesy; M2 makrofágy naopak znižujú zápal a podporujú regeneráciu tkanív. Monocyty cirkulujúce v krvi prechádzajú cez steny krvných ciev do medzibunkového priestoru tkanív a postupne sa premieňajú na makrofágy. Tento proces je stimulovaný látkami uvoľňovanými z poškodených buniek alebo cytokínmi, ktoré uvoľňujú už prítomné makrofágy. Na rozdiel od neutrofilov, ktoré tiež hrajú úlohu v zápalových procesoch a odstraňovaní patogénov, ale žijú len niekoľko dní, makrofágy môžu žiť aj niekoľko mesiacov.

Fagocytóza

Makrofágy sú veľmi dobre špecializované na fagocytózu, čo znamená, že dokážu odstrániť zničené a mŕtve bunky, ako aj zvyšky po nich. Na začiatku zápalových procesov sú početnejšie neutrofily, ktoré po 48 hodinách začínajú hromadne umierať a sú pohlcované makrofágmi. V zdravých tkanivách (napr. pľúca, pečeň, nervový systém, kosti, slezina, spojivové tkanivo) neustále hliadkujú „stále„ makrofágy, ktoré tiež odstraňujú mŕtve bunky, pohlcujú patogény alebo iné cudzie telesá (napr. jemné prachové častice v pľúcach). V prípade potreby uvoľňujú cytokíny, aby privolali ďalšie makrofágy na miesto. Keď makrofág pohlcuje cudzie teleso (baktériu, fragment bunky), obklopí ho svojou bunkovou membránou a vytvorí fagozóm. K fagozómu sa pripojí lyzozóm plný rozkladacích enzýmov a peroxidov, a výsledný fagolyzozóm rozkladá organické látky vo vnútri.

Niektoré baktérie, ako patogén tuberkulózy Mycobacterium tuberculosis, sa naučili odolávať tráviacim enzýmom. Kmene Salmonely indukujú fagocytózu, aby potom blokovali lyzozomálne enzýmy, využívali makrofág na svoje množenie a nakoniec ho zničili. Jeden makrofág dokáže stráviť približne 100 baktérií.

Úloha v získanom imunitnom systéme

Okrem fyzického odstraňovania majú makrofágy dôležitú úlohu v imunitnej odpovedi. Spolu s dendritickými bunkami a B-lymfocytmi prezentujú antigény patogénov T-lymfocytom, aby ich mohli rozpoznať a zničiť bunky nesúce podobné znaky. Antigény sú väčšinou časti bakteriálnych povrchových proteínov (ku ktorým majú lymfocyty ľahký prístup), ktoré makrofág vystaví na svojom povrchu, pripojené k molekule MHC II (major histocompatibility complex – hlavný histokompatibilitný komplex). MHC II signalizuje ostatným bielym krvinkám, že hoci makrofág nesie bakteriálny antigén, nie je sám votrelcom. Prezentovaný antigén-MHC II komplex rozoznávajú T-helper lymfocyty, ktoré podporujú tvorbu protilátok (antibodies) proti antigénu. Protilátky sa viažu na baktérie, čo uľahčuje makrofágom ich rozpoznanie a pohltenie. Niektoré baktérie dokážu zabrániť makrofágom v ich viazaní.

Diferenciáciu T-helper lymfocytov podporuje interleukín-12, ktorý tiež uvoľňujú makrofágy.

To znamená, že v každom orgáne sa nachádza špeciálna skupina amébovitých buniek, ktoré migrujú po celom orgáne a požierajú a trávia všetko cudzie. Tieto špecifické bunky kože, pečene, srdca a dokonca aj mozgu sú po migrácii a hľadajú korisť. Jediným problémom je, že každá potrava, dokonca aj rastlinná, obsahuje malé množstvo tuku. A fagocyty (fagocytujúce mononukleáry) namiesto toho, aby plnili svoje priame povinnosti, sú zamestnané zachytávaním a trávením týchto tukových kvapiek, akoby nemali nič iné na práci. Takže počas hladovania zostávajú fagocyty bez potravy, t. j. bez tuku. A zapnú svoju hlavnú funkciu: zachytávajú a trávia baktérie, vírusy, úlomky odumierajúcich buniek – čím prispievajú k obnove a omladeniu organizmu. Trávia všetky patologicky zmenené tkanivá (cysty, myómy, adenómy) a dokonca aj rakovinové bunky, ktoré sú v tele prítomné vždy, aj v normálnom stave.

Práve kvôli tomuto faktu je dôležité niekoľko dní po ukončení pôstu dôležité nejesť nič tukové, aby očista fagocytózou prebiehala správne a miesto nepotrebných vecí sa nefagocytovali tukové čiastočky.Odstránenie chorých buniek počas terapeutického pôstu je spojené aj s uvoľnením lymfoepitelových buniek z celého tráviaceho traktu. Mnoho dní nedostatku potravy a vody vytvára podmienky na stiahnutie veľmi silnej armády B-lymfocytov z gastrointestinálneho predpolia. Tie sa stiahnu zo všetkých lymfatických zberačov a uzlín rozšíreného tráviaceho traktu. Obzvlášť veľký počet z nich však pochádza z tenkého čreva.

Armáda B-lymfocytov, ktorá sa presunula do rezervy, sa využíva na svoj priamy účel, potláčanie a neutralizáciu všetkých existujúcich patogénnych a cudzorodých prvkov – infekcie, parazitov, ktoré sú v zapúzdrenom (spiacom) stave a prakticky nepodliehajú modernej antibakteriálnej liečbe (liečba antibiotikami, sulfonamidmi a inými liekmi). Naopak, mikroorganizmy v ochranných obaloch sú voči týmto liekom a iným liečivám ešte odolnejšie. Počas suchého terapeutického pôstu sú tieto membrány zničené fagocytmi a enzýmami aktivovanými acidózou, čo vysvetľuje dobrý účinok pri liečbe prostatitídy. Dosahuje sa vyššia koncentrácia biologicky aktívnych látok, hormónov, imunokompetentných buniek a imunoglobulínov v telesných tekutinách. Imunitný systém je dokonca schopný zlepšiť svoju prácu!

Napríklad vďaka dokonalejším medzibunkovým komunikačným procesom si imunitný systém dokáže zapamätať tie vírusy, ktoré už predtým napadli telo, a vždy zostáva v pohotovosti pre prípad, že by sa vírus pokúsil znova preniknúť do tela. Vďaka tomu je reakcia oveľa rýchlejšia a účinnejšia. Pri pokusoch na pokusných myšiach sa obmedzením príjmu potravy zvýšila expresia antivírusového proteínu interferónu 5 až 10-násobne v reakcii na podanie nukleovej kyseliny, ktorá slúžila ako modelový vírus.

Zvyšok lekcie je určený pre predplatiteľov programu Očista a aktivácia samoliečiacich procesov.

---

Viac nájdete na stránke: